Revue svetovej literatúry, 2010/2

András Bajtai

IZBA
(A szoba)

Všelijaké zvuky doliehali z tej izby.
Pobehovanie štvornohých zvierat, umývanie vlasov,
zmietanie sa nejakej ruky – možno skúšala zamávať.
Boli to tóny utrpenia, zápas fotografie
alebo len detstvo čoraz zúfalejšie liplo
na svojich ušetrených spomienkach.

Mal som vojsť, ale nenabral som odvahu.
Pritom som počul šepot, načahovanie sa,
kĺzavé poletovanie sukieň, že čakajú na mňa,
a že prv či neskôr sa ma zmocnia,
potom sa najem a napijem do prasknutia aj ja
a schuti sa zarehocem na každom, kto bude tichý.

“Revue svetovej literatúry, 2010/2” A teljes bejegyzés megtekintése

Reklámok